Mýty a pravdy o školských psychológoch

Dnešná doba prináša mnoho výziev. Rodičia, deti a učitelia sú konfrontovaní so situáciami, ktoré tu pred 20 rokmi neboli. Školy zažívajú bolestivý stret s realitou, kedy vzdelávanie nedokáže reagovať na potreby spoločnosti, ani  na jej rýchlosť. Vytvára sa tak konflikt, ktorý má množstvo menších či väčších podôb priamo v školách. Predstava, že školu tvoria len učitelia a žiaci, je zastaralá a absolútne neodráža jej  súčasné potreby, úlohu či význam. Škola zohráva zásadnú úlohu v spoločnosti, komunite a v individuálnom živote človeka. Preto ju dnes už nemôžu tvoriť len učitelia a žiaci, no nezastupiteľnú a aktívnu rolu v nej majú aj rodičia a odborní zamestnanci. Samozrejme, že nemôžeme zabudnúť aj na význam celého nepedagogického personálu, ktorý dotvárajú komplexný obraz školy.

  Veľmi dôležitým článkom systému školy je aj školský psychológ. Na Slovensku máme približne 3000 základných a stredných škôl, no len 500 školských psychológov. Ich počty pomaly rastú, no veríme, že ich bude stále viac a viac. Existuje pár mýtov, ktoré túto profesiu sprevádzajú.

 Mýtus č.1 – Školský psychológ je tu len pre žiakov

Funkcia školského psychológa, ako aj jeho úloha je zadefinovaná v Zákone o pedagogických a odborných zamestnancoch z roku 2009, ako aj v Zákone o pedagogických a odborných zamestnancoch 138/2019 Z.z. Tam sa jednoznačne píše, že školský psychológ je nápomocný nielen žiakom, ale aj rodičom či učiteľom. To, ako vyzerá jeho práca priamo v škole, však  záleží aj od konkrétnej školy a komunity, v ktorej sa nachádza. Každá škola má svoj vlastný „príbeh“, potreby a preto sa tomu školský psychológ s časti prispôsobuje. Faktom ostáva ale to, že školský psychológ vie byť obrovským prínosom nielen pre deti, ale aj pre rodičov, učiteľov alebo vedenie školy.

 Mýtus č. 2 – Školský psychológ je tu len pre problémových žiakov alebo problémové situácie v škole

Panuje názor, že školský psychológ sa zaoberá len problémovými žiakmi a situáciami. Áno, je to jedna z jeho činností. Pomáhať riešiť náročné situácie, konflikty, ťažko zvládnuteľných žiakov či šikanu. Jeho záber je však oveľa širší. K jeho základným činnostiam patrí aj práca s úplne normálnymi žiakmi, triedami, školou či učiteľmi. Má na starosti ich rozvoj, spoznávanie osobnosti, silných stránok, wellbeing a edukáciu. V neposlednom rade tu patrí aj kariérové poradenstvo. Školský psychológ zohráva stále viac a viac aj strategickú úlohu pri rozvoji školy, poskytuje poradenstvo vedeniu školy a navrhuje postupy, ako zlepšiť výchovno-vzdelávací proces. Profesorka Eva Gajdošová a docentka Marta Valihorová, gestorky školskej psychológie na Slovensku uvádzajú, že dnešná doba si vyžaduje rozšírenie profesijnej aktivity a role školského psychológa na školách. Vymedzili 19 oblastí, ktoré spadajú do pôsobenia školského psychológa. Uvádzam niektoré z nich:

• riadenie a fungovanie v systéme školy a jej podsystémov,
• prevencia a podpora duševného zdravia,
• wellbeing a reziliencia,
• skríningová diagnostika a programy rozvoja duševného zdravia,
• spolupráca školy, rodiny a komunity,
• konzultácie a poradenstvo,
• mediácia,
• výchova k partnerstvu, manželstvu a rodičovstvu,
• inklúzia a inkluzívna edukácia,
• prieskumy, výskumy v škole,
• pedagogika, metodika, didaktika edukačného procesu pre realizovanie prednášok, tréningov, vzdelávaní učiteľov a rodičov v škole.

 Mýtus č. 3 -  Školský psychológ rieši len otázky týkajúce sa učenia

Tak, ako je uvedené pri mýtuse č. 2, školský psychológ sa dnes už nezaoberá len otázkami ohľadne správania. Pomáha deťom napríklad zistiť ich učebný štýl alebo hľadá spoločne s nimi stratégie, ktoré im vedia pomôcť pri učení. Aktivity psychológa sú aj v iných oblastiach rozvoja dieťaťa či školy. Školský psychológ je tiež veľmi dôležitou súčasťou práce so žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Ide o oblasť, ktorú má spoločnú so špeciálnou pedagogikou.

 Mýtus č. 4 – Školský psychológ je zberateľ sťažností detí na učiteľov

Mnoho učiteľov je stále presvedčených, že prítomnosť školského psychológa na škole je zbytočná, narúša ich prácu a že sa deti chodia na nich sťažovať práve ku školskému psychológovi. Títo pedagógovia veria, že ide o človeka, ktorý podkopáva ich autoritu, hľadá problémy a  je to rozmar doby, ktorý dáva deťom príliš veľkú pozornosť. Tu by som chcela zdôrazniť, že ide o obrovský omyl a nepochopenie úplnej podstaty existencie školského psychológa. V prvom rade treba zdôrazniť, že školský psychológ nezhromažďuje klebety o tom, ktorý učiteľ ako učí. A či učí dobre alebo nie. Je to absolútny nezmysel. Deti nikdy neprichádzajú za školským psychológom s tým, že chcú žalovať na učiteľa. V drvivej väčšine, ho deti vyhľadávajú v súvislosti s inými témami ako školskými. Ide o  rodinné, medziľudské alebo osobné témy. Niekedy sa stáva, že spomenú vzájomné vzťahy s učiteľmi, no nezvykne to byť dominantná téma rozhovorov. Treba si uvedomiť, že školský psychológ je odborník, ktorý vie vyhodnotiť situácie rozvážne, z rôznych uhlov pohľadu a rozumie tak učiteľom, ako aj deťom. Jeho cieľom je pomôcť riešiť, či zlepšovať akékoľvek situácie. Úloha a význam školského psychológa je v dnešnej škole nepopierateľná, pričom pomáha zvládať tempo a problémy súčasnej doby.

 Mýtus č. 5 – Školský psychológ vie akýkoľvek problém vyriešiť a to hneď

Treba jasne povedať, že školský psychológ nie je Harry Potter a nemá čarovnú paličku. Je fantastické, ak sa na neho obráti dieťa, učiteľ alebo rodič. Je to ale len prvý krok k zlepšeniu. Všetko si vyžaduje čas, prácu, mnohokrát komplexný prístup k riešeniu a angažovanosť zainteresovaných strán. Školský psychológ však poskytuje odborný pohľad na problém, navrhuje odborné riešenia a vie spolupracovať s  inými odborníkmi.

 Mýtus č. 6 – Školský psychológ vlastne nič nerobí len sa rozpráva

Najdôležitejším diagnostickým nástrojom a technikou psychológa je rozhovor. Preto nikdy nejde len o obyčajný rozhovor. Samozrejme, že nie vždy je jeho cieľom stanovenie diagnózy.  Psychológ si však pri „obyčajnom rozhovore“ všíma také veci, ktoré človek bežne prehliada alebo vidí také súvislosti, ktoré sú na prvý pohľad nepodstatné, či neexistujúce. Školský psychológ venuje rozhovoru špeciálnu pozornosť. Pristupuje k nemu zodpovedne a odborne.  Vedieť správne viesť takýto rozhovor, vôbec nie je ľahké. Pokiaľ rozhovor so školským psychológom vyzerá ako príjemná debata, je to len znak jeho vysokej odbornej a osobnostnej zručnosti.

 Mýtus č. 7 – Vyhľadanie školského psychológa znamená, že som ako rodič zlyhal

Aj keď ešte existuje názor, že návšteva psychológa je hanba alebo, že psychológa potrebujú iba blázni, narkomani, či alkoholici, postupne dochádza k zmene. Stále viac a viac ľudí si uvedomuje, že návšteva psychológa nie je prejavom zlyhania, či neschopnosti. Naopak je odrazom vnútornej sily, odvahy a odhodlania čeliť náročným situáciám. Vedieť prekonať problém, riešiť ho, postaviť sa mu si vyžaduje veľa síl, energie a spolupráce s odborníkom. Mnohokrát však nejde až tak o zvládnutie náročnej situácie, no sme zaseknutí v nejakom bode a nevieme sa pohnúť ďalej. Stále sa opakujú tie isté problémy, situácie a my nevieme, prečo sa my alebo naše deti nikam neposúvame. Školský psychológ vie byť aj pomocnou rukou rodiča, ktorá hľadá, ako spojiť dieťa a rodiča v časoch krízy. Nikdy sa na rodiča nepozerá ako na niekoho kto zlyhal. Naopak váži si, že za ním prišiel a robí všetko preto, aby mu pomohol.

 Návšteva školského psychológa rodičom nemusí byť ale len vtedy, ak treba riešiť nejaký problém. Môže ísť o „rozvojovú“ návštevu, kde je cieľom  lepšie spoznať svoje dieťa, jeho silné stránky alebo poznať iný názor na jeho správanie či prežívanie.  Netreba totiž zabúdať na to, že deti sa zvyknú v prostredí školy správať úplne inak, ako doma. Spolupráca rodiča a školského psychológa je mimoriadne dôležitá z hľadiska zdravého vývinu dieťaťa.

 Mýtus č. 8 – Deti nechodia za školským psychológom. Nedôverujú mu a boja sa, že sa im budú spolužiaci smiať.

Skúsenosti školských psychológov hovoria niečo úplne iné. Deti ich vyhľadávajú veľmi rady, zdôverujú sa im a sú ich ostrovmi nádeje. Častokrát riešime prvé lásky, prvé rozchody, zlé známky, nezhody s kamarátmi, rodičmi, filozofické otázky o zmysle života, smerovaní v živote, hodnotách, problémoch sveta, mesta, komunity. Sme ich sprievodcami dospievania a dozrievania. Častokrát si vypočujeme, čoho sa v hĺbke duše boja, čo sú ich strachy, obavy, priania, túžby. Aké sú ich názory, svetonázory. Vytvárame im priestor, aby mohli u nás pokojne plakať, ak potrebujú a hovoríme, im že je to v poriadku. Ukazujeme im, že život má vždy zmysel a vie byť krásny, aj keď to tak niekedy nevyzerá.

Školský psychológ vie citlivo vstúpiť do triedy, prípadne si vyžiadať žiaka na konzultáciu, ak má dieťa alebo rodič obavy, že by bolo v triede na posmech. Veľmi rýchlo ale zvyknú tieto obavy opadnúť a deti zistia, že to nie je žiadna hanba. Naopak zistia, že pôsobenie školského psychológa na škole je úplne normálne, že nie sú jediní, ktorí ho vyhľadávajú a že je to vlastne veľmi fajn.