Prevencia a riešenie šikanovania na škole a kyberšikanovanie

 

 

Charakteristika šikanovania

Šikanovaním je akékoľvek správanie žiaka alebo žiakov, ktorých zámerom je ublíženie inému žiakovi alebo žiakom, ich ohrozovanie alebo zastrašovanie.

Ide o cielené a opakované použitie násilia voči žiakovi alebo skupine žiakov, ktorí sa nevedia alebo nemôžu brániť. Šikanovanie môže zanechať následky na psychickom a fyzickom zdraví.

Znaky šikanovania

· úmysel bezprostredne smerujúci k fyzickému alebo psychickému ublíženiu druhému,

· agresia jedného žiaka alebo skupiny žiakov,

· opakované útoky,

· nevyrovnaný pomer síl medzi agresorom a obeťou.

Prejavy šikanovania

· fyzické útoky,

· urážlivé prezývky,

· nadávky,

· posmech,

· tvrdé príkazy vykonať určitú vec proti svojej vôli,

· odcudzenie veci,

· prehliadanie a ignorovanie obete.

Z hľadiska priestupkového zákona môže šikanovanie napĺňať skutkovú podstatu priestupkov (proti občianskemu spolunažívaniu, proti majetku).

Z hľadiska trestného zákona môže šikanovanie naplniť skutkovú podstatu trestného činu

(prečin alebo zločin – ohováranie, nebezpečné vyhrážanie, ublíženie na zdraví, obmedzovanie osobnej slobody, nátlak, vydieranie, lúpež, krádež, poškodzovanie cudzej veci, neoprávnené užívanie cudzej veci).

Páchateľom trestného činu je ten, kto trestný čin spáchal sám. Za spolupáchateľstvo trestného činu sa považuje, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých osôb.

Trestne zodpovedný je ten, kto v čase spáchania činu dovŕšil 14. rok veku.

Pedagogický zamestnanec, ktorému bude známy prípad šikanovania a neprijme v tomto smere žiadne opatrenie, vystavuje sa riziku trestného postihu.

Svojim konaním môže naplniť i skutkovú podstatu trestného činu – neprekazenia, neoznámenia trestného činu alebo ublíženia na zdraví a to tak, že inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia, či funkcie.

Prevencia šikanovania

1. Sme škola, kde sa šikanovanie netoleruje v žiadnych podobách.

2. V rámci účinnej prevencie šikanovania škola:

a) bude vytvárať priaznivú klímu v škole,

b) zabezpečí úzku spoluprácu medzi žiakmi, zamestnancami školy a rodičmi, jasne vymedzí možnosť oznamovať aj zárodky šikanovania (pri zachovaní dôvernosti oznámení),

c) školským poriadkom jasne stanoví pravidlá správania vrátane sankcií za ich porušovanie, bude viesť písomnú dokumentáciu o riešení konkrétnych prípadov šikanovania,

d) v súlade s pracovným poriadkom zaistí zvýšený dozor pedagogických zamestnancov cez prestávky, pred začiatkom vyučovania, po jeho skončení, v čase záujmovej a mimoškolskej činnosti v priestoroch kde by mohlo dôjsť k šikanovaniu (záchody, šatne...),

e) pre pedagogických zamestnancov a rodičov bude organizovať semináre s odborníkmi

zaoberajúcimi sa danou problematikou,

f) bude informovať verejnosť o tom, čo robiť v prípade, keď sa dozvedia o šikanovaní (poskytnutie kontaktov na inštitúcie, ktoré sa šikanovaním zaoberajú),

g) zabezpečí vzdelávanie triednych učiteľov, koordinátorov prevencie a výchovných poradcov

v oblasti prevencie šikanovania,

h) pri riešení problémov so šikanovaním bude úzko spolupracovať s odborníkmi príslušného centra výchovnej a psychologickej prevencie,

i) stanoví oznamovaciu povinnosť pedagogickým aj nepedagogickým zamestnancom okamžite upozorniť na problémy šikanovania vedenie školy, ktoré bude bez meškania problém riešiť a každej obeti poskytne okamžitú pomoc.

Metódy riešenia šikanovania školou

1. Zaistenie ochrany obetiam.

2. Rozhovor so žiakmi, ktorí na šikanovanie upozornili, rozhovor s obeťou, s agresormi.

3. Nájdenie vhodných svedkov (individuálne, prípadne konfrontačné rozhovory so svedkami) NIKDY NEKONFRONTOVAŤ OBETE A AGRESOROV!!! Zabránenie agresorom krivo vypovedať, izolovanie, neumožnenie dohody na spoločnej výpovedi.

4. Kontaktovanie rodičov alebo zákonných zástupcov.

5. Kontaktovanie centra výchovného a psychologického poradenstva alebo diagnostického centra.

6. Poskytnutie podpory obeti.

7. Nahlásenie závažnejšieho prípadu šikanovania polícii.

Opatrenia

Pre obete:

1. Odporúčanie rodičom obetí vyhľadať individuálnu odbornú starostlivosť.

2. Zorganizovanie skupinového intervenčného programu riaditeľkou školy v spolupráci s centrom výchovného a psychologického poradenstva.

Pre agresorov:

1. Odporúčanie rodičom agresorov vyhľadať individuálnu odbornú starostlivosť.

2. Udelenie výchovného opatrenia – napomenutie a pokarhanie triednym učiteľom, pokarhanie riaditeľkou školy, zníženie známky zo správania.

3. Preloženie žiaka do inej triedy (ak to podmienky školy dovoľujú).

4. V mimoriadnych prípadoch:

· odporučenie rodičom umiestniť žiaka na dobrovoľný diagnostický pobyt do príslušného

diagnostického centra alebo liečebno-výchovného sanatória,

· oznámenie príslušnému ÚPSV a R – odbor sociálno-právnej ochrany detí za účelom využitia

nutných výchovných opatrení v prospech maloletých v zmysle zákona č. 195/1998 o sociálnej

pomoci, v znení neskorších predpisov,

· oznámenie príslušnému útvaru policajného zboru SR, ak došlo k závažnejšiemu prípadu

šikanovania, pri ktorom je podozrenie, že bol spáchaný trestný čin.

Spolupráca školy s rodičmi žiakov

1. Pri podozrení zo šikanovania škola predvolá zákonných zástupcov obete i agresorov na pohovor s riaditeľkou školy v prítomnosti výchovného poradcu alebo koordinátora prevencie, z ktorého sa vyhotoví písomný zápis.

2. Upozorní rodičov, aby sledovali možné príznaky šikanovania a ponúkne im pomoc.

3. Zabezpečí taktný prístup a zachovanie dôvernosti informácií zo strany pedagogických zamestnancov.

Spolupráca školy s inými inštitúciami

V rámci prevencie šikanovania škola úzko spolupracuje s:

· CPPPaP,

· riadi sa opatreniami a odporúčaniami Štátnej školskej inšpekcie a CPPPaP.

Pri podozrení, že šikanovanie naplnilo skutkovú podstatu priestupku alebo trestného činu je riaditeľka školy povinná bez zbytočného odkladu oznámiť túto skutočnosť:

· príslušnému útvaru policajného zboru,

· orgánu sociálno-právnej ochrany.

 

Príloha č.1 k vnútornému poriadku školy bol vypracovaný v súlade s Metodickým usmernením MŠ SR č. 7/2006-R k prevencii a riešeniu šikanovania žiakov v školách a školských zariadeniach z 28. marca 2006, ktoré nadobudlo účinnosť 1. septembra 2006.

 

KYBERŠIKANOVANIE

Kyberšikanovanie je jedným z najčastejších negatívnych javov na internete.

Dnešné deti  sú doslova internetovou generáciou a pri počítačoch dokážu stráviť denne dlhé hodiny. Počítač a internet využívajú nielen na hranie počítačových hier, „pokec“ s kamarátmi a v niektorých prípadoch i na vypracovávanie domácich úloh. Internet má však okrem plusov aj mínusy, napr. že akákoľvek zverejnená informácia vo forme textu, fotografie, videa na ňom môže aktívne žiť naveky.

Uverejnený obsah nezmizne ani potom, keď sa zmení aktuálna podoba webstránky a nehovoriac o tom, že informácie možno ľubovoľne kopírovať na ďalšie miesta. Pravdou je aj to, že nie každý, s kým sa vaše dieťa „stretne“ na internete musí byť tým, za koho sa vydáva a rovnako nemusia byť čisté ani jeho úmysly. A tak sa vaše malé i veľké deti môžu celkom ľahko stať terčom kyberšikany – začnú dostávať výhražné emaily, uverejňované sú ich fotografie, šíria sa o nich klamstvá a ohováračky, ich email sa zneužíva na rozosielanie urážlivých či ponižujúcich správ iným ľuďom. Veľmi háklivými na zneužitie sa stávajú on-line fóra, chaty či sociálne siete. Typická obeť tohto prenasledovania je závislá od internetu, na ktorý má neobmedzený prístup, bez kontroly rodičov. Často sa pohybuje práve na sociálnych sieťach, kde uverejňuje dosť podrobné osobné informácie, fotky a komunikuje s úplne neznámymi ľuďmi.

Prejavy obete kyberšikany:

-          zdravotné problémy

-          zmeny v správaní

-          „strata“ financií a osobných vecí

-          zapieranie

Ochráňte svoje deti

Aby boli vaše deti lepšie chránené pred podobnými útokmi, mali by ich rodičia naučiť dodržiavať bezpečnostné pravidlá. Ak ste rodičmi malých školákov mali by ste pobádať, aby sa s vami rozprávali o tom, ako trávia čas na internete. Ak deti niečo znepokojuje, mali by sa vám zdôveriť.

Zapamätajme si:

• Dávaj si pozor na to, čo o sebe zverejníš na internete. Zváž si, komu prezradíš svoj email, telefónne číslo alebo adresu, komu dáš prístup ku svojim fotografiám alebo profilu, komu dovolíš, aby ťa odfotil alebo natočil na video. Opatrnosťou sa chrániš pred možným ubližovaním.
• Ak sa ti na internete niekto vysmieva, nadáva ti, vyhráža sa ti alebo ti ináč ubližuje, nemá na to právo a ty sa vždy môžeš nejakým spôsobom brániť. Daj agresorovi pokojne a dôrazne najavo, že si takéto správanie neželáš, a ďalej s ním nekomunikuj. Ak sa ho budeš snažiť presviedčať, tak ho len povzbudíš v tom, aby pokračoval – chce totiž vidieť tvoju reakciu a pozorovať tvoj strach.
• Ak kyberšikanovanie neprestáva, nenechávaj si to pre seba. Ak je ti niečo veľmi nepríjemné alebo ťa trápi, tak to nie je len tak. Aj pre dospelého je ťažké zvládnuť opakované ubližovanie, zastrašovanie alebo vyhrážanie. Povedz o kyberšikanovaní niekomu dospelému – rodičovi, učiteľovi, psychológovi, polícii, kontaktuj linku Pomoc.sk. Nespravil si nič zlé a nie je dôvod na to, aby si sa za to hanbil alebo musel trpieť.
• Na internete môžeš agresora zablokovať alebo ho nahlásiť administrátorovi stránky. Ak sa stretneš s útokmi, posmechom či vyhrážkami, všetky dôkazy (SMS správy, emaily, stránky, čet) si ukladaj.
• Kyberšikanovanie nie je správne a môže niekomu veľmi ublížiť. Dobre si rozmysli, čo na internete robíš, či už zo zábavy, z hnevu alebo túžby po pomste. To, čo sa tebe zdá ako maličkosť, môže ten druhý prežívať ako silné zranenie. Ak sa niekomu na internete vysmievaš, nadávaš mu alebo sa mu vyhrážaš, tak si ty sám tým, kto „kyberšikanuje“. Mysli na to, že niektoré činy sa už nedajú vymazať alebo vziať späť. Ak ubližuješ, raz ťa to môže mrzieť a môžeš sa neskôr za svoje právanie cítiť trápne.
• Ak si všimneš, že niekto niekomu na internete alebo pomocou mobilu ubližuje, posmieva sa mu, ponižuje ho, nezostaň ticho. Pomôž obeti, zastaň sa jej, povedz niekomu dospelému o kyberšikanovaní. Aj ty môžeš byť tým, kto zabráni ubližovaniu, násiliu a nespravodlivosti. Ak páchateľ vidí, že obeť nie je sama, tak často so svojím správaním prestane.